close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Listopad 2007

Motorka

11. listopadu 2007 v 18:19 | Bibushka |  Smutné príbehy
chlapec a dievca isli na motorke viac ako
120 km|h
D: spomal prosim, bojim sa
CH: nie......je to zabava
D: to teda nieje, prosiiim spomal.
CH: fajn...ak mi povies ze ma milujes...
D: milujem ta...spomal uz...
CH: a teraz ma objim....ako by to malo byt posledny krat. Dievca ho objime...
CH: mozes mi dat helmu dole a nasadit si ju???...zavadzia mi...
Na druhy den v novinach: Motocykel nabural do budovy koli zlyhaniu brzd.
Boli na nom dvaja, ale iba jeden prezil.Pravdou je, ze chlapec v polovici strmeho kopca
zistil, ze mu vypovedali brzdy, ale nechcel aby to jeho priatelka vedela.Namiesto toho
chcel, aby mu povedala, ze ho naozaj miluje, posledny krat pocitit jej objatie a potom jej
dal svoju helmu napriek tomu, ze to znamenalo jeho smrt, len koli tomu, aby ona mohla zit.

Xlapec- xarakter

11. listopadu 2007 v 18:19 | Bibushka |  Smutné príbehy
Bol raz jeden chlapec, ktorý mal zlý charakter. - Jeho otec mu dal balík plný klincov a
povedal mu, že vzdy, ked s niekým stratí trpelivost, musí zaklincovat jeden klinec do
zahradneho plotu.
- Prvi den zaklincoval chlapec 37 klincov do zahradneho plotu.
- V následujucich týzdnoch se naučil ovládat. - Počet klincov v zahradnom plote byl stále
menší. - Naučil se, že zaklincovat klinec je namáhavějšie než sa ovládnut.
- Konečne přišiel den, ked chlapec uz nemusel zaklincovat ziadny klinec.
- Takže išel za otcom a povedal mu to.
- Otec mu vtedy povedal, že má každý den vytrhnut jeden klinec ze zahradneho plotu,
ked se ovládne.
- Konečně mohol chlapec otcovi povedat, že všetky klincey z plotu vytrhol.
- Otec mu priniesol zahradny plot a povedal mu: "Moj syn, dobre si si počínal, ale aj tak
se pozri na ten zahradny plot."
- Je plný dier. Ten zahradní plot už nikdy nebude jako predtym.
- Možeš zasunut do člověka nož a možeš ho potom vytiahnut.
- Rana zostane. - Nepomože, ked se stokrat ospravedlnis, rana zostane.
- Slovna rana je rovnako bolestivá ako telesná rana.
- Prosím odpusť mi všetky diery, ktoré som zanechal v tvojom zahradnom plote!
Život je ta najzložitejšia vec na Zemi.

Chlapec

11. listopadu 2007 v 18:18 | Bibushka |  Smutné príbehy
Bol raz
jeden chlapec, ktorý sa narodil s chorobou. Bola to nevyliečiteľná choroba. V 17 rokoch
mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz
toho už mal dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o
dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa prechádzal videl množstvo obchodov. Keď šiel okolo
jedného obchodu s hudbou, uvidel nádherné dievča, asi v jeho rokoch... Bola to láska na
prvý pohľad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nepozeral sa po ničom inom iba po nej.
Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: "Môžem Vám
nejako pomôcť?" V priebehu toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev aký kedy vo svojom
živote videl. Pocítil potrebu pobozkať ju práve v tejto chvíli. Koktavo jej odpovedal:
"Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD." Bez premyslenia zobral prvé CD aké mal
po ruke. "Chceš ho zabaliť?" dievča sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal: "áno." A ona mu išla
CD zabaliť, keď mu ho podala rozlúčili sa a odišiel. Od toho dna, navštevoval, tento
obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To dievča mu stále jednotlivé CD balila. On si ich
bral domov a zabalené ukladal do zásuvky. Príliš sa hanbil, aby ju niekde pozval.
Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby sa ďalší
deň odvážil, a on sa chytil za srdce a... a vyšiel odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako
vždy dostal ho zabalené. Vzal CD a keď sa ona nepozerala, rýchle jej nechal na pulte
lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von."...Crrr" !!! Matka zobrala
slúchadlo: "Áno?", bola to ona, pýtala sa na neho, matka úplne zničená začala plakať a
povedala: "Ty to nevieš? ... Včera zomrel." Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky,
ktorý sa v slúchadle ozýval...Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho
pripomenula. Rozhodla sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila zásuvku a na jej
prekvapenie zbadala tam hŕbu zabalených CD. Jedno z ich otvorila a našla tam lístok. Bolo
na ňom napísane: "Ahoj!!!, si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjsť von? Mám ťa
rada ...Sofia." S hlasitou emóciou otvorila matka ešte jedno CD a i z toho CD vypadol
papierik, a na všetkých stalo to iste... Takýto je život..... Nečakaj príliš dlho kým
niekomu povieš, čo cítiš! Povedz to ešte dnes!! Zajtra už môže byť neskoro...tak preto
choď za clovekom ktoreho lubis....a povedz mu to.....a nestracaj cas...., lebo prave on
moze byt ten pravy a jediny

Gabriela

11. listopadu 2007 v 18:14 | Bibushka |  Smutné príbehy
Prechádza sa mestom , volá sa Gabriela. K zemi z volna
pádá dážď.Pádá na vlasy ľudi a umýva ich tváre.Gabriela spomína na chlapca, ktorého videla
v autobuse, otočil sa za ňou a usmial sa. Sklopila hlavu. Teraz náhle ucítila niekoho ruku
na ramene. "Slečna neviete koľko je hodín?" Otocí sa a neverí svojim očiam. Je to ten
chalan z autobusu. Rozprávali sa a on ju odprevadil domov. Pred domom jej povedal:
" Moc dlho som ťa hľadal!" Mali sa radi a vedeli, že nikdy sa nemôžu rozísť. Jedného dňa
išla Gabriela domov a videla ho po boku inej baby. Smial sa a ona ho držala za ruku.
Pobozkal ju a nastúpili do autobusu. Gabriela stála na druhej strane chcela zavolať, ale
nemohla. Rozbehla sa domov. Po tváry jej stekali slzy. Večer sa do prázdneho bytu ozval
telefón , ale nemohol prebudiť dievča, ktoré uspal plyn. Ani jej nemohol povedať, že to
dievča bola jeho sestra, ktorá sa vrátila z dovolenky. Znova padá dážď a umýva tváre ľudí.
K zemi padá rakva s Gabrielou. Jemu stekajú slzy na bielu obálku na ktorej bolo napísané:
MILUJEM ŤA A MOŽNO PRETO UMIERAM NAVŽDY TVOJA GABRIELA!.Ked si sa narodila,prsalo.
Nebol to obycajny dazd.Boli to slzy neba,pretoze stratili tu najkrajsiu hviezdu-Teba...
Láska je ako telefón. Dlho naň čakáš a keď konečne zazvoní, zistíš, že to bol omyl.

Oči

11. listopadu 2007 v 18:13 | Bibushka |  Smutné príbehy
Bolo raz jedno slepe dievca, ktore nenavidelo a nikdy nic a nikoho nevidela.
Kazdeho neznasala, okrem svojho chlapca.On bol stale s nou a vo vsetkom jej ochotne pomahal.
Raz mu povedala, ze ak by mohla niekedy uvidiet svet,
hned by sa za neho vydala.Stalo sa jedneho dna, ze konecne sa nasiel darca oci pre tuto
dievcinu.A tak sa konecne tesila, ze uvidi cely svet a tiez aj svojho milovaneho.Chlapec
sa jej hned po operacii prisiel opytat: "Tak teraz ked uz vidis cely svet, vydas sa
konecne za mna??"...Dievca sa usmialo, ale ked otvorila svoje nove oci a po prvykrat
uvidela svojho mileho, ostala v soku.Bol tiez slepy.Zacala premyslat o svojom novom zivote
a nakoniec ponuku slepeho chlapca na sobas odmietla.Chlapec odisiel smutny prec.O par dni
jej prisiel od neho list napisany rukou kamarata.Mladik jej podakoval za vsetky krasne
chvile, ktore spolu prezili a na konci listu stalo:A DAJ PROSIM POZOR NA MOJE OCI !!!!

Xalan a baba

11. listopadu 2007 v 18:12 | Bibushka |  Smutné príbehy
Kluk - Dnes jsem tě postrádal ve škole, kde jsi byla?
Děvče- Jo… musela jsem jít k doktorovi
Kluk - [Oh] Vážně? Ty?
Děvče - Nic zvláštního.. každoroční prohlídka
Kluk - [Oh]
Děvče - Tak… co jsme dnes dělali v matice?
Kluk - Nic ti neuteklo.. jen spoustu zápisků
Děvče - OK dobře
Kluk - Jo….
Děvče- Hej .. mám otázku..
Kluk - ok , Ptej se
Děvče- Jak moc mě miluješ?
Kluk - Víš že tě miluju víc než cokoliv!
Děvče - jo…
Kluk - Proč ses ptala?
Děvče- ….>mlčí<…….
Kluk - Je něco špatně?
Děvče- Ne, všechno je v pořádku
Kluk - Dobře
Děvče - Jak moc ti na mě zaleží?
Kluk- Chtěl bych ti dát celý svět v úderu srdce kdybych mohl..
Děvče- Chceš?
Kluk - Samozřejmě že ano! >povzdech< je něco špatně?
Děvče - Ne všechno je v pohodě
Kluk - Určitě?
Děvče- Ano
Kluk - Dobře.. já doufám..
Děvče - Chtěl bys pro mě zemřít?
Kluk - Kdykoliv bych se pro tebe třeba zastřelil miláčku.
Děvče - Opravdu?
Kluk - Kdykoliv. Ale teď vážně , není něco špatně?
Děvče - Ne.. Já sem v pohodě, ty si v pohodě , my jsme v pohodě, všechno je v pohodě.
Kluk - ….. ok
Děvče - Dobře.. musím jít uvidíme se zítra ve škole
Kluk - Dobře .. Ahoj.. MILUJU TĚ
Děvče - …. Taky tě miluju , pa
DALŠÍ DEN VE ŠKOLE
Kluk - Čau, neviděl si dneska mojí holku?
Kamarád - ne
Kluk - >povzdech<
Kamarád - Ani včera tu nebyla
Kluk - Já vím… Celou noc měla obsazeném telefon..
Kamarád - Hele vole tak víš jaký holky někdy jsou..
Kluk - jo.. ale ona ne
Kamarád - Nevím co ti mám ještě říct …
Kluk - Tak dobře.. Musím jít na Angličtinu , uvidíme se po škole
Kamarád - ok , já jdu na chemii (je tam psáno silence = věda… nepodstatný)
TU NOC
-crrr-
-crrr-
-crrr-
-crrr-
-crrr-
Děvče - Prosím?
Kluk - Ahoj
Děvče - [Oh] čau
Kluk - Ty jsi dnes nebyla ve škole?
Děvče - [Oh] Musela jsem jít na nějaký vyšetření
Kluk - Jsi nemocná?
Děvče - Hmm …. Musím jít, na druhé lince mi volá máma
Kluk - Počkám
Děvče - Může to trvat dlouho.. zavolám Ti později
Kluk - Dobře… Miluju Tě miláčku
>>Hodně dlouhá pauza<<
Děvče - (se slzou v oku) podívej, budeme se muset rozejít
Kluk - Cože???
Děvče - Je to to nejlepší co pro nás teď můžu udělat
Kluk - jo?
Děvče - Miluju tě
>>klik<< ((položení sluchátka))
DĚVČE NEBYLO VE ŠKOLE 3 TÝDNY A NEZVEDÁ TELEFONY
Kluk - Čau vole…
Kamarád - čau
Kluk - Co se stalo?
Kamarád - Nic.. hele mluvil si se svojí ex?
Kluk - ne
Kamarád - Takže si neslyšel?
Kluk - Neslyšel co?
Kamarád - Hmm , nevím jestli bych měl být ten co ti to řekne
Kluk - Vole! Co to kurva… MLUV!!!
Kamarád - [Oh] … zavolej sem 433-555-3468
Kluk - ok
PO ŠKOLE KLUK VOLÁ NA TO ČÍSLO
Hlas - Dobrý den, okresní nemocnice , sesterské oddělení
Kluk - [Oh] musel sem si splést číslo … Sháním svojí kamarádku
Hlas - Jaké se jmenuje pane?
((Kluk dává informace))
Hlas - Máte správné číslo, to děvče je jednou z našich pacientek
Kluk - Opravdu?? Co se stalo? Jak jí je?
Hlas - číslo jejího pokoje je 646 budova A , oddělení 3
Kluk - CO SE STALO?
Hlas - Prosím přijďte a můžete ji vidět
Kluk - POČKEJTE! NE!
-tůůůůůůt-
-tůůůůůůt-
-tůůůůůůt-
KLUK JDE DO NEMOCNICE…. DĚVČE LEŽÍ NA NEMOCNIČNÍ POSTELI
Kluk - Panebože! Jsi v pořádku?
Děvče - ……….
Kluk - Miláčku! Mluv se mnou!
Děvče - Já…
Kluk - Ty co? Ty CO?
Děvče - Mám rakovinu… a žiju na přístrojích
Kluk -…….. (strašně moc se rozpláče ) …….
Děvče - Dnes mi ty přístroje odpojí ….
Kluk - CO??
Děvče - Chtěla jsem ti to říct.. ale nemohla jsem
Kluk - Neřekla si mi to?!
Děvče -Nechtěla jsem ti ublížit
Kluk - Ty mi nikdy nemůžeš ublížit!
Děvče - Chtěla jsem jen vidět že cítíš to stejné co já .
Kluk - Miluju Tě víc než cokoliv! Chtěl bych ti dát celý svět v úderu srdce kdybych mohl..
Kdykoliv bych se pro tebe třeba zastřelil .
Děvče - Nebuď smutný , miluju Tě a pořád tady budu s tebou
Kluk - Tak proč si se se mnou rozešla?
Sestřička - Mladý muži.. návštěvní hodiny jsou u konce
KLUK OPOUŠTÍ POKOJ..DĚVČE JE ODPOJENO OD PŘÍSTROJŮ A UMÍRÁ
Ale co chlapec neví je proč mu děvče kladlo ty otázky, chtěla aby to řekl na poslední
chvíly, a rozešla se s ním jen proto že věděla že jí zbývajé pouze 3 týdny.A myslela si že
ho tím ušetří trápení když se rozejdou než umře.
DALŠÍ DEN
Chlapec byl nalezen mrtvý se zbraní v ruce. VZKAZ ZNĚL : Řekl jsem jí že bych se pro ni
zastřelil …. Stejně jako ona řekla že by pro mě zemřela…

Nadherny pribeh

11. listopadu 2007 v 18:09 Smutné príbehy
AKO SI MOHOL... Keď som bola šteniatko, zabávala som ťa svojím šantením a rozosmievala soM ťa.
Nazýval si ma svojím dieťaťom a napriek mnohým rozkúsaným topánkam a niekoľkým "zavraždeným"
vankúšom som sa stala tvojím najlepším priateľom. Vždy, keď som bola zlá, pokýval si nado
mnou prstom a spýtal si sa: "Ako si mohla?!" - ale nakoniec si mi vždy odpustil,
zvalil si ma na chrbát a poškrabkal na bruchu. Moja výchova k čistotnosti trvala trochu
dlhšie, než si predpokladal, lebo si bol hrozne zaneprázdnený, ale spolu sme to zvládli.
Pamätám si tie noci, keď som bola pritúlená v posteli k tebe, načúvajúc tvojim tajomstvám
a snom a verila som, že život proste nemôže byť lepší. Chodili sme na dlhé prechádzky,
behali sme v parku, jazdili v aute, zastavili sa na zmrzlinu
(mne si dal len kornútok, lebo vraj zmrzlina nie je dobrá pre psov) a driemala som na slnku,
keď som čakala na tvoj príchod domov na sklonku dňa. Postupne si začal tráviť viac času v
práci a na svojej kariére a viac času si venoval hľadaniu ľudského partnera.
Čakávala som na teba trpezlivo, utešovala ťa, keď si mal zlomené srdce a bol si sklamaný,
nikdy som ti nevyčítala zlé rozhodnutia, vždy som nadšene vítala tvoj príchod domov
a tešila som sa s tebou, keď si sa zamiloval. Ona, teraz tvoja žena, nie je "psíčkar"
- ale aj tak som ju privítala v našom dome, snažila som jej prejaviť svoju náklonnosť
a poslúchala som ju. Bola som šťastná, pretože ty si bol šťastný. Potom prišli bábätká a ja
som bola vzrušená spolu s tebou. Fascinovala ma ich ružovosť, ich vôňa a tiež som sa chcela
o ne starať. Ale ty a ona ste sa obávali, že by som im mohla ublížiť a ja som trávila
väčšinu času vyvretá v inej izbe alebo v klietke. Och, ako som ich chcela ľúbiť, ale stala
som sa "zajatcom lásky". Ako vyrastali, stala som sa ich kamarátkou. Vešali sa na moju srsť
a ťahali sa za ňu hore na svoje vratké nožičky, pchali mi prstíky do očí, skúmali moje uši
a dávali mi pusinky na nos. Milovala som to všetko okolo nich a ich dotyk - pretože tvoj
dotyk bol teraz taký zriedkavý - a keby bolo treba, bránila by som ich vlastným životom.
Vkrádala som sa do ich postelí a načúvala ich trápeniam a tajným snom a spolu sme čakali na
zvuk tvojho auta na prístupovej ceste. Bývali časy, že keď sa ťa iní spýtali, či máš psa,
ty si vytiahol z peňaženky moju fotku a rozprával si im o mne príbehy. V posledných rokoch
už len povieš "áno" a zmeníš tému. Už nie som "tvoj pes", ale "iba pes" a rozčuľujú ťa
všetky výdavky na mňa. Teraz máš veľkú pracovnú príležitosť v inom meste a ty a oni sa
budete sťahovať do bytu, kde nie je dovolené držať zvieratá. Urobil si správne rozhodnutie
pre svoju rodinu, ale boli časy, keď ja som bola tvoja jediná rodina. Bola som vzrušená z
cesty autom, kým sme neprišli k zvieraciemu útulku. Bolo tam cítiť psy a mačky, strach a
beznádej. Vyplnil si papiere a povedal: "Viem, že jej nájdete dobrý domov." Pokrčili
ramenom a venovali ti bolestný pohľad. Poznali reálnosť umiestnenia psa v strednom veku,
aj keď je s "papiermi". Musel si vyprostiť prsty tvojho syna z mojho obojku, keď kričal
"Nie, tatko! Prosím, nenechaj ich zobrať môjho psa!" A ja som mala o neho starosť; a akú
lekciu si mu to práve dal o priateľstve a vernosti, o láske a zodpovednosti a o úcte k
celému životu? Rozlúčil si sa mnou tľapnutím po hlave, vyhol si sa môjmu pohľadu a zdvorilo
si odmietol zobrať si môj obojok a vodítko. Ponáhľal si sa, lebo si mal nejaký termín...
a teraz mám jeden aj ja. Keď si odišiel, tie dve milé panie povedali, že si pravdepodobne
o všetkom vedel niekoľko mesiacov dopredu a neurobil si žiadny pokus nájsť mi nový domov.
Potriasli hlavou a povedali "Ako to mohol?" Venujú nám tu v útulku toľko pozornosti, koľko
im to ich nabitý rozvrh dovolí. Kŕmia nás, samozrejme, ale moja chuť k jedlu sa stratila
už pred mnohými dňami. Najprv som vyskočila a ponáhľala sa ku vchodu vždy, keď niekto
prechádzal okolo môjho kotca, dúfajúc, že si to ty - že si zmenil názor - že to celé bol
len zlý sen... alebo som dúfala, že to bude aspoň niekto, kto sa o mňa zaujíma, niekto, kto
ma zachráni. Keď som si uvedomila, že nemôžem súperiť o upútanie pozornosti so šantením
šťastných šteniat, neuvedomujúcich si svoj osud, ustúpila som do najvzdialenejšieho kúta a
čakala som. Začula som jej kroky, keď pre mňa prišla na konci jedného dňa a kráčala som za
ňou pozdĺž uličky do oddelenej miestnosti. Veľmi tichá miestnosť. Dala ma na stôl,
poškrabkala za uchom a povedala mi, aby som sa nebála. Srdce mi búšilo v predtuche toho,
čo príde, ale miešal sa v tom aj pocit úľavy. Zajatec lásky odišiel v priebehu dní. Ako to
už mám v povahe, viac som sa starostila o ňu. Bremeno, ktoré nosí, ju hrozne ťaží, a ja to
viem rovnako, ako som rozoznala každú tvoju náladu. Jemne mi stiahla prednú nohu a slza
stiekla dolu jej lícom. Oblizla som jej ruku rovnako, ako som teba zvykla utešovať pred
mnohými rokmi. Odborne vsunula ihlu do mojej žily. Zacítila som pichnutie a studenú
tekutinu prúdiacu do môjho tela, ospalo som si ľahla, pozrela som sa do jej milých očí
a zamrmlala som "Ako si mohol?" Možno pretože rozumela mojej psej reči, povedala:
"Je mi to tak ľúto." Potľapkala ma a náhlivo vysvetľovala, že je to jej práca zabezpečiť,
že pôjdem na lepšie miesto, kde ma nebudú ignorovať, týrať ani zanedbávať, a kde sa
nebudem musieť brániť - miesto plné lásky a svetla, tak odlišné od tohto miesta na Zemi.
A s posledným zvyškom mojej energie som sa ju snažila presvedčiť zavrtením môjho chvosta,
že moje "Ako si mohol?" nebolo myslené na ňu. Bolo to určené tebe, môj milovaný pane,
na teba som myslela. Budem na teba myslieť a čakať navždy. Kiež by ti každý v tvojom živote
preukázal takú vernosť. Koniec.

Snehové wločky

11. listopadu 2007 v 18:07 | Bibushka |  Smutné príbehy
Snehové vločky...
Cez okno pozorujem, ako vločky snehu zahaľujú celý vonkajší svet. Vždy som rada pozorovala
sneženie, pripadalo mi to také tajomné a nádherne. Ale tento rok sa mi iba slzy po lícach
kotúľajú. Chcem sa smiať ako pred rokmi, snívať o budúcnosti a tajne dúfať, že sa raz
objaví princ na bielom koni, niekde tam, medzi tými vločkami. Teraz je však všetko úplne
iné. Moje sny sa roztopili ako spomínané snehové vločky. A však tie sa každým rokom
vracajú, ale moje sny nie a nie znova prísť.
Práve som sfukovala šestnásť sviečok z narodeninovej torty, keď som si priala tajné
želanie. Chcela som stretnúť naozajstnú lásku. Bolo to také tuctové želanie, ale najviac
som po ňom túžila. Dovtedy som zaľúbená ešte nebola. Samozrejme som mala pár objavov, ale
môj záujem o nich opadol po niekoľkých týždňoch, niekedy aj dňoch. Čím som bola staršia,
tým som pomaly prestávala veriť na lásku. Tá sa odohráva iba vo filmoch a knihách. Teda tá
láska, ktorá sa končí happy endom. Ale v jedno upršané septembrové vyučovanie sa otvorili
dvere triedy a k nám vstúpil nový žiak. Ani neviem čím, ale čosi ma na ňom zaujalo. Nebol
to vyslovený krásavec, ale mal v sebe akúsi iskru. Keďže som
práve sedela sama, pochopiteľne ho učiteľka posadila ku mne. Vôbec som neprotestovala,
bolo to také spestrenie. Pomaly sme sa začali "oťukávať". Po vyučovaní sme zašli do
cukrárne, aby sme pokračovali v našom rozhovore. Boli z nás naozaj veľmi dobrí priatelia.
Takto to pokračovalo asi tak dva mesiace, ale potom sa to začalo meniť. V jeho prítomnosti
mi začalo biť srdce na poplach, pri každom jeho dotyku som sa vo vnútri akoby triasla.
Taký pocit som ešte nikdy nezažila, ale musím povedať, že bol úžasný. Už mi nestačilo iba
priateľstvo a tak som sa rozhodla, že mu všetko poviem. Netrpezlivo som čakala v cukrárni,
kde sme sa mali stretnúť a v duchu si opakovala, ako mu to poviem. Keď som ho zbadala vo
dverách, krvný tlak sa mi zvýšil o sto percent a to nehovorím o tom, keď si sadol.
Povedala som si, že najlepšie bude, ak mu to poviem na rovinu. Horko- ťažko som zo seba
dostala tie slová, že pre mňa znamená viac ako kamarát a asi som sa do neho zaľúbila.
Čakala som, ako zareaguje, ale on sa iba zdvihol a odišiel. Tak toto som od neho nečakala.
Spontánne som sa za ním rozbehla. Kričala som, ale on sa nezastavil, naopak, zrýchlil.
Keď som sa pred neho postavila a poprosila ho, aby mi to vysvetlil, povedal, aby som ho
nechala odísť. Ostala som stáť v strede chodníka, sama, iba snehové vločky mi robili
spoločnosť. Nezmohla som sa na nič iné okrem plaču. Nechápala som, prečo sa takto zachoval.
Nasledujúce dni boli niečo strašné. Nemohla som ísť do školy a robiť, že sa nič nestalo,
tak som ostala doma ležať. Ani nebolo ťažké presvedčiť mamu, aby ma nechala doma, pretože
som skutočne vyzerala strašne. Kruhy pod očami, pretože som vôbec nemohla spať a červený
nos, lebo som nevedela prestať plakať. On však do školy neprišiel už vôbec. Dopočula som
sa, že prestúpil na inú školu. Teraz som ho úplne stratila, už ho nemám ani ako kamaráta.
Prešli Vianoce, Silvester a ja som bola stále ako bez života. Často som sedávala pri okne
a pozorovala sneženie a predstavovala si, ako raz príde a pod snehovými vločkami mi sľúbi,
že ma bude vždy ľúbiť. Nastal deň, ktorého som sa obávala, Valentín. Stála som ako obvykle
na autobusovej zastávke, keď v tom niekto zozadu prišiel a svojimi rukami mi prikryl oči.
Cítila som, že to bol on, srdce mi začalo biť, ale rozum mi hovoril, že to nie je možné.
S veľkou nádejou som sa pomaly otočila... a stál tam on! Nestihla som ani nič povedať,
lebo ma pritiahol k sebe a vtisol mi pusu. Potom sa mi pozrel do očí a pobozkal ma.
Nemohla som tomu uveriť! Bolo to ako v mojich snoch. Stáli sme tam, bozkávali sa a snehové
vločky sa nám roztápali na našich tvárach. Strašne sa mi ospravedlňoval za jeho správanie
a sľúbil, že mi všetko vysvetlí, ale až zajtra, aby nepokazil tento pekný deň. Ja som bola
ako v siedmom nebi, takže som momentálne ani vysvetlenie nepožadovala. Navrhla som mu, či
nezájdeme ku mne, pretože rodičia išli na nejakú zábavu a tak skoro sa určite nevrátia.
Spravili sme si teplý čaj, aby sme sa zohriali. Na to, čo nasledovalo potom, nikdy
nezabudnem. Presunuli sme sa do mojej izby, kde mi rukami zašiel pod tričko, a keď videl,
že neprotestujem, vyzliekol mi ho. Keď mi rozopínal podprsenku, zašla som mu rukou do
vlasov a nežne ho bozkávala na krku. O chvíľu ani on nemal tričko, padli sme na posteľ,
kde som ho bozkávala postupne nižšie a nižšie. Zreteľne bolo počuť jeho zrýchlený dych.
Zastavila som sa až pri zipse, ktorý som rozopla a on mi pomohol pri vyzliekaní jeho
nohavíc, ale hneď potom sa otočil a teraz bol hore on a mal všetko vo svojich rukách.
Jemne a zároveň vášnivo ma bozkával pričom mi hladil moje prsia. Následne prešiel ústami
nižšie a ja som bola čím ďalej viac vzrušená. Nezastavil sa ani pri nohaviciach, ktoré mi
šikovne vyzliekol, ba ani pri nohavičkách. Zašiel mi pod ne ústami a ja som
pocítila ako mi celým telom prebehla vlna vzrušenia. Potichu sa ma opýtal, či to chcem a
ja som sa zmohla iba na prikývnutie. Čakala som, aké to bude. Keď do mňa jemne vnikol,
pozeral sa mi priamo do očí a ja som necítila skoro žiadnu bolesť. Bolo to nádherné,
cítiť ako sme sa spojili a pritom sa mu pozerať do očí, z ktorých som videla, že je
rovnako šťastný ako ja. Keď bolo po všetkom, musela som sa s ním, bohužiaľ, rozlúčiť.
Rozlúčili sme sa dlhým bozkom. Ďalší deň sme sa stretli a on trval na tom, že mi musí
niečo povedať. To, čo mi povedal, bol pre mňa taký šok, že sa z neho spamätávam dodnes.
Tú vetu počujem v mojej hlave neustále a neviem ju vymazať. V jeho očiach bolo vidieť
slzy, keď mi oznámil, že...že má leukémiu, ktorá sa môže kedykoľvek zhoršiť. Vraj preto so
mnou prerušil kontakt, nechcel mi ublížiť, ale nakoniec to bolo silnejšie ako on a musel
sa vrátiť. Poprosil ma, aby som ho neľutovala a pomohla mu užiť si čas, ktorý mu zostáva.
Chcel ho prežiť ako zdravý človek. Naozaj som sa snažila, ale bolo to ťažké. Čakať, kedy
mi zazvoní telefón a niekto mi oznámi, že jeho stav sa zhoršil. Naše šťastie netrvalo ani
štyri mesiace. Blížil sa koniec školského roka a my sme sa tešili, ako prežijeme leto
spoločne. Všetky naše plány však prekazil jeden jediný telefonát. Práve som mala matiku,
keď mi v tom zazvonil mobil. Nie je dovolené volať cez hodinu, ale aj tak som to zdvihla.
Mala som akési tušenie, že to musím zdvihnúť aj napriek tomu, že to bude nepríjemné.
Zrejme to bola ženská intuícia. Boli to jeho rodičia. Vraj sa jeho stav zhoršil a vyzerá
to zle. Zdvihla som sa a bez odôvodnenia vybehla z triedy. So slzami som prišla za ním,
ale on sa iba usmial a povedal, že všetko bude v poriadku. Ja som však vedela, že to nie
je pravda. Lekári mu dávali nanajvýš dva týždne. Bola som pri ňom každučičký deň, niekedy
som ostala aj cez noc. Naši mi dovolili vynechať občas školu, lebo vedeli, že každý deň
môže byť posledný. Mala som toľko starostí, že som úplne zabudla na to, že som mala už
dávno dostať menštruáciu, ale stále nič. Jedného dňa som sa rozhodla, že pochybnostiam
spravím koniec a zašla som do nemocničnej lekárne a kúpila si tehotenský test. S maličkou
dušičkou som si ho spravila a potom som čakala na výsledok. Tie minúty mi pripadali ako
hodiny. Konečne nastal ten správny čas. Vlastne som ani nevedela, či chcem, aby bol
pozitívny alebo negatívny. Keď som sa pozrela na ten test, nemohla som veriť vlastným
očiam. To nie je možné! Budeme mať bábätko. Neviem, čo by som spravila za normálnych o
kolností, ale teraz som si istá, že si to dieťatko nechám, lebo to bude naše dieťa. Moje a
Lukášove. Keď som sa vracala do jeho izby rozhodnutá, že mu poviem o našom bábätku, boli
pri ňom jeho rodičia. Slzy v ich očiach naznačovali, že niečo nie je v poriadku. Sadla som
si k nemu, chytila ho za ruku a oznámila mu tú novinu. Na jeho radosť a úsmev sa nedá
zabudnúť. Pevne mi stisol ruku, zahľadel sa mi do očí a povedal, že ma strašne ľúbi a to
bábätko jeho lásku ešte viac upevnilo. Bola som šťastná, aj keď som vedela, že to nebude
vôbec ľahké, mať dieťa v sedemnástich. V noci som sa išla domov vyspať. Ráno som však
okamžite letela do nemocnice. Keď som otvorila dvere na Lukášovej izby, posteľ bola
prázdna. Vo vnútri som cítila, že sa stalo to najhoršie. S plačom som vletela do
sesterskej miestnosti a tam mi oznámili niečo, čo ma úplne položilo. Zomrel... Dnes o
tretej ráno. Nebola som schopná jediného slova. Jednu jedinú noc som ostala na noc doma a
práve vtedy sa to musela stať. Neviem, či si niekedy odpustím, že som nebola v poslednej
sekunde pri ňom, nedržala ho za ruku a neodprevadila ho na iný svet. Na chodbe som stretla
jeho mamu, ktorá mi odovzdala list, ktorý jej vraj Lukáš nadiktoval v noci, lebo tušil, že
je koniec. Sadla som si na lavičku a začala som čítať:
Ty vieš, ako som ťa miloval. Teraz však musíš byť veľmi silná, zdvihnúť hlavu hore a ísť
ďalej, lebo život sa nekončí, naopak, začína nová kapitola. Naše dieťatko ťa potrebuje,
buď vždy pri ňom a stále mu vravievaj, že som ho strašne ľúbil a vždy ho aj ľúbiť budem,
aj keď som odišiel skôr, ako som ho mohol objať, pobozkať, pohladkať. Nedovoľ, aby ti ho
ktokoľvek zobral a bráň ho, aj keby si musela peklom prejsť, pretože ono je to, čo sa
zrodilo z našej lásky a aspoň prostredníctvom neho budeš ty stále so mnou a ja stále s
tebou. Keď budeš smutná a nebudeš vedieť čo ďalej, tak sa na neho pozrieš a zistíš, že
naša láska bola na niečo dobrá. Ja viem, že ty to dokážeš... Daj si retiazku, ktorá je v
obálke na krk teraz a nikdy ju nedávaj dole, nech vždy, keď sa jej dotkneš pocítiš moju
lásku. V zime ti budem pravidelne posielať z neba snehové vločky, tak ich nechaj na tvoje
pery padať, aby si moje bozky cítila. Pre teba, láska moja, som sa narodil, pre teba som
žil a pre teba aj zomriem, ale naposledy ti chcem povedať, ako som ťa miloval a navždy aj
milovať budem.
Prešli sotva štyri mesiace, ale ja stále cítim v srdiečku veľkú bolesť. Stále som sa s
jeho smrťou nevyrovnala a asi sa s ňou nevyrovnám nikdy. Neustále hľadím z okna na vločky
a cítim, že je niekde, kde sa na mňa pozerá a stráži mňa, aj malého Lukáška, ktorý sa má
narodiť 14. februára. Práve v ten deň sa začala naša láska. Malý Lukáško ma kopne a tým mi
pripomenie, že sa musím poponáhľať, pretože už je veľa hodín a mala by som už vyraziť.
Podídem k jeho hrobu, na ktorom je vytesaná veľká snehová vločka, pretože vločky
sprevádzali celú našu lásku, a slzy mi opäť tečú prúdom. Chodím sem každú voľnú chvíľu.
Iba tam stojím, spomínam na tie šťastné časy, pričom mi na pery padajú vločky a v tom si
spomeniem na jeho vetu: V zime ti budem pravidelne posielať z neba snehové vločky, tak ich
nechaj na tvoje pery padať, aby si moje bozky cítila.

Botičky

11. listopadu 2007 v 18:00 | Bibushka |  Fashion
Taketo posledne chcem!..Plosim si! xD

Doplnky

11. listopadu 2007 v 17:49 | Bibushka |  Fashion

Oblečko

11. listopadu 2007 v 17:35 | Bibushka |  Fashion

Emo História

11. listopadu 2007 v 17:18
Emocore sa vyčlenil niekedy v osemdesiatych
a zaciatkom devädesiatych rokov z hardcore punku...čiže svvojím spôsobom je to zčasti punk najhlavnejšia zmena nastala v speve - spevák je teda ten rozdiel
že chvíľu kričí, šepká, stoná - proste prežíva tu hudbu. Emocie. Poprvé aby sme si boli jasný EMO je subkultúra. Teda
uznáva nejaký životný štýl a názory. Chce ovplyvniť spoločnosť, aby sa správala etickejšie a humannejšie - hlavne voči
zvieratám a prírode ako takej...preto sa zaujíma o politiku, morálne zásady a ekologiu. A preto je tu snaha stáť sa sXe (SxE), čo znamená "straight edge" - žiadne drogy, tabák, alkohol (niekedy dokonca aj kofein) a hlavne byť vegánom alebo
vegetarianom. Samozrejme je tu aj silný "kult" DIY (do it yourself), ktorý spočiva vo vyrábaní si rôzneho oblečenia,
doplnkov a pod. rôznymi technikami... jednoducho je to snaha byť čo najmenej oddelený od konzumnej spoločnosti, čo je v
undergrounde predpokladana zaležitosť si myslím. Teraz čo sa týka kapiel. Je to trošku zložitejšie. Isté je že medzi prvými priekopníkmi patrili Rites Of
Spring, Embrace, One Last Wish, Husker Du, Dag Nasty a ďalší…táto línia pokračuje kapelkami jako Moss Icon, Heroin, Indian
Summer, Sunny Day Real Estate, Elliott, the Kinison. Potom ale nastáva taký menší "problém"....okolo roku 2000 sa názory
rozchadzajú. Akokeby sa poslucháči rozdelili na 2 skupiny - prvá ktorá vyznáva "old school" a ( v ich očiach ) popové
novinky odmieta. A tá druhá, ktorá necháva scénu rásť a nabaľovať na ňu také kapely ako sú Fall Out Boy, Finch, From Autumn
to Ashes, From First to Last, Funeral for a Friend, Hawthorne Heights, Matchbook Romance, My Chemical Romance, Panic! At The Disco, Silverstein, Something Corporate, The Starting Line, Taking Back Sunday, The Used a veľka kopa ďalších. Je pravda
že niektoré z týchto kapiel kotoré sú považované za EMO už dávajú skôr na image, predaj dosiek a hrajú, pretože ich hudba proste baví. Názoryktoré chcelo EMO povedať boli vyjadrené uz v 80. a 90. rokoch.

Čo je to EMO

11. listopadu 2007 v 15:07
Někdo si myslí, že když si nalakuje nehty na černo,na stěnu pověsí plakát My chemical romance a bude nosit proužkovaná trička, že je hned Emo. Ale není tomu tak. Emo má spoustu dalších tajemství. Typické znaky pro Emo : Krátce střižené vlasy, maximálně po ramena a to vepředu nejdelší a vzadu nejkratší. Delší ofina, která může sahat až do půlky obličeje. Emo jsou totiž plaší a tak se potřebují zakrýt. Dalším znakem Emo jsou silně namalované oční linky-černá, červená nebo taky fialová. Emo boys může působit na lidi jako buzerant, ale nemusí tomu tak být.Emo boys totiž dávají najevo, že i kluci pláčou, že i kluci se dají ranit, že i kluci mají svoje city. Možná si normální kluci z Emo boys utahují, že jsou ostudou kluků, ale kluci přiznejte se,vy taky pláčete. :)) Emo boys & Emo girls působí hodně smutně a když jsou opravdoví, že se jenom nepřetváří, protože je to zrovna v módě tak jsou smutní pořád. Vyhýbají se očnímu kontaktu s ostatními lidmi.

Hi!

11. listopadu 2007 v 15:03
Ahooj... thak... Witay na moyom blogu... Dnes som sa moc nudila thak som si zalozila blog, mam uz ay yeden na estrankax ale kedze dnes sa mi necelo este ucit thak som sadla za comp a isla xD... Mno wem ze tho tu neni este nic moc ale postupne budem wylepsovath..slubuyem! :) Thot zatial wsetko...cmaQ Wasa Bibushka